Od narodenia Alexandra Duchnoviča, pedagóga, etnografa, folkloristu,
spisovateľa, básnika, dramatika a publicistu, uplynie v pondelok 24.
apríla 220 rokov.
Komenský Podkarpatska, ako prezývali Alexandra Duchnoviča, vydával
učebnice, zakladal školy, knižnice, múzeá, rôzne spolky a organizácie.
Na území dnešného východného Slovenska zriadil prvý internát pre deti z
chudobných rodín. V polovici 19. storočia bol ústrednou postavou
kultúrneho života veriacich prešovskej gréckokatolíckej eparchie.
Najväčší prínos pre pozdvihnutie národného povedomia Rusínov, ale aj
Ukrajincov malo Duchnovičovo pedagogicko-osvetové pôsobenie v Prešove
(1844 - 1865). Ako učiteľ na gréckokatolíckom gymnáziu, ale aj ako
školský inšpektor či cirkevný hodnostár sa snažil zlepšovať život
vidieckeho obyvateľstva.
V roku 1847 vydal prvý rusínsko-ukrajinský šlabikár Knyžycja čytaľnaja
dľa načynajuščych, ktorý bol v roku 1852 cisárskym patentom zakázaný. O
desať rokov neskôr v roku 1857 mu vyšla pedagogická práca Narodnaja
pedagogija v poľzu učylyšč i učytelej seľskych, čo bola prvá príručka z
pedagogiky a metodiky výučby na ľudových školách.
Alexander Duchnovič sa narodil 24. apríla 1803 v obci Topoľa v rodine
gréckokatolíckeho kňaza. Základné a gymnaziálne vzdelanie nadobudol v
dnešnom ukrajinskom Užhorode. V rokoch 1821 - 1823 študoval filozofiu v
Košiciach, potom teológiu v Užhorode. Za kňaza ho vysvätili v roku 1827.
Krátko pôsobil v kancelárii gréckokatolíckeho biskupstva a potom
odiešiel na tri roky (1830 - 1833) do Užhorodu, kde pracoval ako
vychovávateľ detí podžupana Užhorodskej župy. Do Prešova sa vrátil v
roku 1844.
Ako zástupca prešovského biskupstva sa Duchnovič zúčastnil na poslednom
uhorskom stavovskom sneme, kde sa zoznámil s predstaviteľmi slovenského
národného obrodenia, ktorí ho inšpirovali v jeho buditeľskej činnosti v
prospech Rusínov. Spojil sa s členmi skupiny Adolfa Ivanoviča
Dobrianskeho-Sačurova, ktorá v roku 1848 viedla ukrajinské národné a
politické hnutie a vypracovala prvý národný politický program Ukrajincov
v Uhorsku.
V roku 1850 založil Duchnovič vzdelávaciu a literárnu inštitúciu
Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje (Prešovský literárny spolok 1850 -
1853), ktorá vydala prvý ukrajinský kalendár, tri ročníky almanachu
Pozdravlenje Uhorskich Rusinov a 12 kníh.
Okrem zakladania knižníc, založil v roku 1862 spolu s ďalšími
predstaviteľmi rusínsko-ukrajinského národného hnutia Obščestvo svjatoho
Ioanna Krestitelja i Predteči (Spolok sv. Jána Krstiteľa a
Zvestovateľa, 1862-1874). Spolok podporoval v štúdiu na stredných a
vysokých školách chudobných rusínskych študentov. Zaisťoval im
ubytovanie, stravu, učebné pomôcky i literatúru.
Rusínsky národný buditeľ Duchnovič zanechal po sebe nielen báseň
Vručanie, ktorá sa stala rusínskou hymnou, ale aj ďalšie diela. V roku
1848 vydal prácu O narodach krajňanskych ili Karpatorosach uhorskych pod
Beskydom v Zemplinskoj, Ungskoj i Šariskoj stolyci žyvuščych, ktorá
mala etnologický charakter a opisuje dejiny osídlenia, faunu, flóru,
poľnohospodárstvo a hospodárstvo, život Rusínov i Ukrajincov
východoslovenského regiónu.
O päť rokov neskôr mu vyšla historická práca Instinnaja Istarija
Karpato-Rusov ili Uhorskych Rusinov. Napísal divadelné hry Dobroditeľ
prevyšajet bahatstvo a Holovnyj tarabanščik.
Alexander Duchnovič zomrel 30. marca 1865 v Prešove. Od roku 1990 je po
ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove.